Návrat. Danilo Clementoni

svojmu priateľovi.

      â€žNaÅ¡e senzory ukazujú, že vnútri nie je nič „živé“ a zdá sa, že tam nie sú ani žiadne zbrane. Po prvej analýze môžem konÅ¡tatovaÅ¥, že táto vec je nejaké prieskumné zariadenie vyslané do priestoru slnečnej sústavy, aby skúmalo niečo, o čom my zatiaľ nič nevieme.“

      â€žMohlo by to byÅ¥ aj tak, ako hovoríš,“ potvrdil Azakis, „ale mali by sme si položiÅ¥ otázku: „Vyslané kým?“

      â€žNo,“ zamyslel sa Petri, „ak vylúčime prítomnosÅ¥ tajomných obyvateľov iných planét, povedal by som, že jediní, ktorí by mohli urobiÅ¥ niečo také, sú tvoji starí známi pozemÅ¡Å¥ania.“

      â€žÄŒo to hovoríš? Veď keď sme u nich boli naposledy, boli schopní iba tak jazdiÅ¥ na koňoch. Ako by mohli dosiahnuÅ¥ takúto úroveň znalostí v takej krátkej dobe? VyslaÅ¥ sondu na prechádzku do vesmíru nie je hračka.“

      â€žV krátkej dobe?“ namietol Petri dívajúc sa mu priamo do očí. „Nezabúdaj, že pre nich odvtedy uplynulo takmer 3 600 rokov. Keď si zoberieÅ¡, že ich priemerný vek dosahuje maximálne päťdesiat - Å¡esÅ¥desiat rokov, znamená to, že za tú dobu sa vystriedalo aspoň Å¡esÅ¥desiat generácií. Možno sa stali oveľa inteligentnejšími, ako si predstavujeme.“

      â€žA možno je to práve to,“ dodal Azakis snažiac sa ukončiÅ¥ priateľovu úvahu, „prečo mali StareÅ¡inovia také obavy o túto výpravu. Oni to predpokladali, teda, aspoň uvažovali o takejto možnosti.“

      â€žMohli nám aspoň niečo naznačiÅ¥, nie? Veď pri pohľade na túto vec nás mohlo aj poraziÅ¥.“

      â€žZatiaľ sme na úrovni dohadov,“ odpovedal Azakis a palcom si prechádzal po brade, „ale zdá sa, že to má zmysel. Budem sa snažiÅ¥ kontaktovaÅ¥ StareÅ¡inov a skúsim dostaÅ¥ z nich nejaké informácie, pokiaľ vôbec nejaké majú. Ty sa zatiaľ snaž pochopiÅ¥ niečo viac o tomto čude. Analyzuj aktuálnu dráhu, rýchlosÅ¥, hmotnosÅ¥, vÅ¡ak ty vieÅ¡, čo treba... a skús urobiÅ¥ nejaké uzávery, čo sa týka destinácie, kedy tú sondu vypustili a dáta, ktoré sú v nej uložené. Musíme vedieÅ¥ čo najviac o tom, čo nás tam dolu čaká.“

      â€žOk, Zak,“ odpovedal Petri, zatiaľ čo už okolo neho len tak lietali farebné hologramy s nekonečným množstvom čísel a vzorcov.

      â€žHej, a nezabudni analyzovaÅ¥ tú vec, čo si identifikoval ako anténu. Ak by to bola skutočne anténa, tak by mala byÅ¥ schopná vysielaÅ¥ a prijímaÅ¥. Nechcel by som, aby tí, ktorí vyslali sondu, už dostali komunikáciu o naÅ¡om stretnutí.“

      Potom si to Azakis rýchlo namieril ku kabíne H^COM, jedinej na celej lodi, ktorá bola vybavená na komunikáciu na veľké vzdialenosti a ktorá sa nachádzala medzi dverami osemnásÅ¥ a devätnásÅ¥ modulov na interný presun. Dvere kabíny sa otvorili s tichým zasyčaním a Azakis sa vsunul do úzkej kabíny.

      Ktovie, prečo ju urobili takú malú... spýtal sa sám seba, kým sa snažil usadiÅ¥ sa na uzučkom sedadle, ktoré sa automaticky zosunulo zhora. Možno chceli, aby sme ju používali čo najmenej...

      Kým sa mu za chrbtom zatvárali dvere, začal zadávaÅ¥ príkazy na konzole pred sebou. Musel počkaÅ¥ niekoľko sekúnd na stabilizáciu signálu. Naraz sa na holografickom displeji, takmer rovnakom ako bol ten v jeho miestnosti, začala zobrazovaÅ¥ rokmi poznačená tvár s ostrými črtami patriaca jeho nadriadeného StareÅ¡inu.

      â€žAzakis,“ povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutím kostnatej ruky. „Čo Å¥a primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?“

      Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo StareÅ¡inov. Iste videl už veľa otáčok okolo slnka. Napriek tomu jeho oči blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepÅ¡ie.

      â€žDoÅ¡lo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoň pre nás bolo veľmi prekvapujúce,“ začal Azakis bez veľkých okolkov, pričom sa snažil pozeraÅ¥ priamo do očí svojho partnera. „Takmer sme narazili do jedného čudného telesa,“ pokračoval, snažiac sa zachytiÅ¥ každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári StareÅ¡inu.

      â€žTelesa? Pokús sa vysvetliÅ¥ mi to lepÅ¡ie, synu.“

      â€žPetri ho eÅ¡te stále analyzuje, ale my si myslíme, že by to mohol byÅ¥ nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naÅ¡a.“ Oči StareÅ¡inu sa rozšírili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.

      â€žNa trupe sme naÅ¡li vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,“ dodal. „Posielam ti vÅ¡etky údaje.“

      Zdalo, že pohľad StareÅ¡inu sa na chvíľku stratil v diaľke, kým prostredníctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informácií.

      Po pár okamihoch, ktoré sa vÅ¡ak zdali nekonečné, sa jeho oči znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: „Okamžite zvolám Radu stareÅ¡inov. VÅ¡etko naznačuje, že vaÅ¡e počiatočné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutočne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiÅ¥ naÅ¡e plány.“

      â€žÄŒakáme na správy“, s týmito slovami Azakis ukončil komunikáciu.

      Nasiriya – Večera

      Plukovník a Elisa popíjali už tretí pohár Å¡ampanského a nálada už bola pomerne neformálna.

      â€žJack, musím povedaÅ¥, že tento Masgouf je božský. Ani ho nedojeme, je obrovský.“

      â€žNuž, je skutočne vynikajúci. Mali by sme zložiÅ¥ poklony kuchárovi.“

      â€žMožno by som sa zaňho mala vydaÅ¥, aby mi varil,“ povedala Elisa so smiechom a trochu preháňajúc. Alkohol už začínal účinkovaÅ¥.

      â€žTak to teda nie, nech sa postaví do radu. Ja som prvý.“ Odvážil sa namietnuÅ¥ a pomyslel si, že snáď to až tak neprehnal. Elisa sa zatvárila, že to nepočula a ďalej jedla svoju porciu jesetera.

      â€žTy nie si ženatý, vÅ¡ak?“

      â€žNie, nikdy som na to nemal dosÅ¥ času.“

      â€žTo je len stará výhovorka,“ namietla ona so zlomyseľným úsmevom.

      â€žNo, mal by som povedaÅ¥, že raz som bol veľmi blízko, ale vojenský život sa Å¥ažko kombinuje s manželstvom. A ty?“ dodal