Návrat. Danilo Clementoni

nich dvoch.

      Plukovník, chvíľu po ukončení konverzácie s doktorkou Hunterovou, zavolal majiteľovi podniku a výslovne ho požiadal o Å¡pecialitu podniku, Masgouf, podľa ktorej bola reÅ¡taurácia pomenovaná. Vzhľadom na problémy so získavaním hlavnej suroviny, jesetera žijúceho v rieke Tigris, sa chcel uistiÅ¥, že ho v reÅ¡taurácii dostanú. Okrem toho vedel, že na jeho prípravu treba aspoň dve hodiny, preto chcel, aby večeru pripravili bez náhlenia, dokonale.

      Keďže maskáčová uniforma sa mu pre túto príležitosÅ¥ nezdala vhodná, rozhodol sa oprášiÅ¥ svoj tmavý oblek, na ktorom svietila značka Valentino, skombinovaÅ¥ ho s bielo-sivou pásikovanou hodvábnou kravatou Å¡týlu Regimental. Čierne topánky, vyleÅ¡tené, ako ich dokáže vyleÅ¡tiÅ¥ iba vojak, boli tiež talianske. Taktické hodinky k tomu síce vôbec nesedeli, ale bez nich by sa nedokázal zaobísÅ¥.

      â€žPrichádzajú.” Å kriekavý hlas sa ozval z prijímača podobného mobilnému telefónu, ktorý mal plukovník vo vnútornom vrecku saka. Vypol ho a vyzrel von cez sklo dverí.

      Veľké tmavé auto preÅ¡lo cez pokrčenú igelitovú taÅ¡ku, ktorá, postrkovaná miernym večerným vánkom, poskakovala uprostred cesty. Po prudkom zabočení zastavilo priamo pred vchodom reÅ¡taurácie. Vodič chvíľku počkal, kým sa znovu usadí zvírený prach, potom opatrne vystúpil z auta. Zo slúchadla, ktoré mal vsunuté v pravom uchu, zaznelo niekoľkokrát „all clear”. Pozorne si obzrel vopred určené stanoviÅ¡tia, kým sa neuistil, že vÅ¡etci jeho druhovia sú na mieste a pripravení postaraÅ¥ sa o bezpečnosÅ¥ oboch hostí počas celej doby večere.

      Zóna bola bezpečná.

      Otvoril zadné dvere, natiahol opatrne pravú ruku a pomohol svojmu hosÅ¥ovi vystúpiÅ¥ z auta.

      Elisa poďakovala vojakovi za láskavosÅ¥ a ladne vystúpila z vozidla. Pozrela nahor a kým jej pľúca vdychovali čistý večerný vzduch, dopriala si pohľad na čarovné predstavenie, ktoré dokáže ponúknuÅ¥ iba hviezdna obloha nad púšťou.

      Plukovník chvíľku váhal, či jej má isÅ¥ oproti alebo ostaÅ¥ vnútri miestnosti a počkaÅ¥, kým nevojde. Nakoniec sa rozhodol, že ostane sedieÅ¥ kde je, dúfajúc, že by takto lepÅ¡ie zamaskoval svoje rozruÅ¡enie. Tváriac sa nezaujato sa priblížil k pultu, sadol si na vysokú stoličku, oprel sa ľavým lakÅ¥om o tmavú drevenú dosku, pokrútil pohárom, čím rozvíril zvyÅ¡ok nápoja, ktorý v ňom ostal a pozoroval citrónové semienko, ako pomaly sadalo na dno.

      Dvere sa otvorili so slabým zaÅ¡krípaním a vojak – vodič vstúpil ako prvý, aby skontroloval, či je vÅ¡etko v poriadku. Plukovník mu zľahka pokynul hlavou, preto sprievodca voviedol Elisu do vnútra a Å¡irokým gestom ruky jej dal prednosÅ¥.

      â€žDobrý večer, doktorka Hunterová,“ pozdravil plukovník zdvihnúc sa zo stoličky a vykúzliac svoj najčarovnejší úsmev. „Mali ste pohodlnú cestu?“

      â€žDobrý večer, plukovník,“ odpovedala Elisa s rovnako čarovným úsmevom. „VÅ¡etko v poriadku, ďakujem. Váš vodič bol naozaj veľmi pozorný.“

      â€žMôžete ísÅ¥, ďakujem,“, povedal plukovník autoritatívnym hlasom sprievodcovi, ktorý ho vojensky pozdravil, otočil sa na podpätku a zmizol v tme.

      â€žAperitív, pani doktorka?“ opýtal sa plukovník a gestom ruky privolal fúzatého barmana.

      â€žTo isté, čo pijete vy,“ ihneď odpovedala Elisa ukážuc na pohár Martini, ktorý plukovník eÅ¡te stále držal v ruke. Potom dodala: „Môžete ma volaÅ¥ Elisa, plukovník, bude to tak lepÅ¡ie.“

      â€žVýborne. A ty ma volaj Jack, „plukovníka“ necháme pre vojakov.“

      To je dobrý začiatok, pomyslel si plukovník.

      Barman starostlivo pripravil druhé Martini a položil ho pred nového hosÅ¥a. Ona priblížila svoj pohár k plukovníkovmu poháru a zacinkala nimi.

      â€žNa zdravie,“ povedala s úsmevom a Å¡tedro si z pohára odpila.

      â€žElisa, musím povedaÅ¥, že dnes večer si naozaj prekrásna“, povedal plukovník a prebehol ju rýchlo očami od hlavy až po päty.

      â€žAni ty nevyzeráš zle. Uniforma môže maÅ¥ svoje čaro, ale mne sa páčiÅ¡ oveľa viac takto,“ povedala so zlomyseľným úsmevom a naklonila hlavu troÅ¡ku nabok.

      Jack, troÅ¡ku v rozpakoch, obrátil svoju pozornosÅ¥ na obsah pohára, ktorý mal eÅ¡te stále v ruke. Chvíľku ho pozoroval a potom vypil vÅ¡etko jedným dúškom.

      â€žÄŒo povieÅ¡, premiestnime sa k nášmu stolu?“

      â€žVynikajúci nápad,“ odpovedala „som hladná ako vlk.“

      â€žDal som pripraviÅ¥ Å¡pecialitu podniku. Dúfam, že ti bude chutiÅ¥.“

      â€žNie, nehovor, že si naozaj dokázal dal pripraviÅ¥ Masgouf,“ zvolala a rozšírila svoje krásne zelené oči úžasom. „Je prakticky nemožné uloviÅ¥ jesetera v Tigrise v tomto období.“

      â€žAk mám hosÅ¥a ako ty, nemohol som žiadaÅ¥ menej ako to najlepÅ¡ie,“ odpovedal plukovník poteÅ¡ený, pretože videl, že jeho snaha bola skutočne ocenená. Nežne jej podal pravú ruku a vyzval ju, aby ho nasledovala. Ona mu ruku so zlomyseľným úsmevom stisla a nechala sa odprevadiÅ¥ k stolu.

      MiestnosÅ¥ bola vkusne zariadená v miestnom Å¡týle. Teplé a tlmené svetlo, Å¥ažké závesy pokrývajúce takmer vÅ¡etky steny a splývali aj zo stropu. Veľký koberec so vzorom Eslimi Toranjdar pokrýval takmer celú podlahu, menÅ¡ie koberčeky boli zase pokladené v kútoch miestnosti, ako keby ju rámovali. Samozrejme, podľa tradície by mali jesÅ¥ na podlahe opierajúc sa o pohodlné a mäkké vankúše, ale plukovník, ako správny muž západu, uprednostnil „klasický“ stôl. Aj stôl bol vkusne prestretý, farby obrusu a obrúskov dokonale ladili so zvyÅ¡kom miestnosti. V pozadí znela hudba, v ktorej Darbuka⁹ sprevádzala v rytme Maqsum¹⁰ melódiu Oud¹¹ a ktorá nevtieravo vypĺňala celý priestor.

      Dokonalý večer.

      Priblížil sa vysoký, Å¡tíhly čaÅ¡ník a zdvorilo, s miernym úklonom, vyzval hosÅ¥ov, aby si sadli. Plukovník najprv pomohol sadnúť Elise a prisunul jej stoličku, potom si sadol oproti nej, pričom dal pozor, aby sa mu kravata nezoÅ¡mykla do taniera.

      â€žJe tu skutočne veľmi pekne,“ povedala Elisa obzerajúc sa okolo seba.

      â€žÄŽakujem,“ povedal plukovník. „Musím sa priznaÅ¥, troÅ¡ku som sa bál, že sa ti tu nebude