Návrat. Danilo Clementoni. Читать онлайн. Newlib. NEWLIB.NET

Автор: Danilo Clementoni
Издательство: Tektime S.r.l.s.
Серия:
Жанр произведения: Научная фантастика
Год издания: 0
isbn: 9788885356788
Скачать книгу
sa usmial. „Uvidíme sa pri palubnej doske.“

      Petri si privolal kabínu a o sekundu ho už nebolo vidno.

      Centrálny systém komunikoval, že obežná dráha Jupitera bola prekonaná bez problémov a že bez prekážok smerujú k Zemi. Jemným, ale rýchlym pohybom očí doprava Azakis požiadal svoj O^COM, aby mu znovu ukázal dráhu. Modrý bod pohybujúci sa po červenej krivke sa teraz premiestnil bližšie k obežnej dráhe Marsu. Count-down indikujúci čas do príletu zobrazoval presne 58 hodín a rýchlosÅ¥ lode dosahovala 3 000 km/s. Čím ďalej, tým bol nervóznejší. Na druhej strane, loď, ktorou cestovali, bola prvá kozmická loď vybavená novými motormi Bousen, ktoré fungovali na úplne inom základe ako predchádzajúce typy. Projektanti tvrdili, že boli schopné poháňaÅ¥ loď rýchlosÅ¥ou blízkou desatine rýchlosti svetla. Zatiaľ sa na to neodvážil. Zatiaľ sa mu rýchlosÅ¥ 3 000 km/s zdala pre inauguračnú cestu viac ako dostatočná.

      Z päťdesiatich Å¡iestich členov posádky, ktorí by boli normálne sa palube lode Theos, vybrali pre túto výpravu iba ôsmich, vrátane Petriho a Azakisa. Dôvody, ktoré zobrali do úvahy StareÅ¡inovia neboli úplne vyčerpávajúce. Obmedzili sa na konÅ¡tatovanie, že vzhľadom na charakter výpravy a cieľ sa mohli vyskytnúť problémy a teda by bolo lepÅ¡ie nevystavovaÅ¥ zbytočne riziku mnohé životy.

      Takže nás by mohli obetovaÅ¥? Čo sú to za úvahy. Vždy to končilo rovnako. Keď bolo treba riskovaÅ¥, koho postavili do prvého radu? Azakisa a Petriho.

      Dá sa vÅ¡ak povedaÅ¥, že ich sklon k dobrodružstvu a aj značné schopnosti vyrieÅ¡iÅ¥ „komplikované“ situácie im umožnili využívaÅ¥ určité výhody vyhradené len pre vyvolených.

      Azakis žil v obrovskej miestnosti v prekrásnom meste Saaran nachádzajúcom sa na juhu Kontinentu, ktorá sa až donedávna používala ako sklad pre mestských Remeselníkov. Vďaka svojim „výhodám“ sa stal jej vlastníkom a získal aj povolenie na jej modifikáciu podľa vlastnej vôle.

      Južnú stenu úplne nahradilo silové pole podobné tomu, ktoré sa používalo v jeho kozmickej lodi, čo mu umožňovalo, priamo z jeho automaticky prispôsobiteľného kresla, obdivovaÅ¥ prekrásny záliv pod ním. V prípade nevyhnutnosti sa vÅ¡ak celá stena mohla premeniÅ¥ na obrovský trojrozmerný systém, prostredníctvom ktorého sa dalo zobrazovaÅ¥ súčasne až dvanásÅ¥ simultánnych vysielaní Siete. Neraz mu tento sofistikovaný riadiaci systém umožnil so značným predstihom získaÅ¥ rozhodujúce informácie, čo mu pomohlo pri skvelom rieÅ¡ení aj veľmi komplikovaných situácií. Už sa toho nemohol vzdaÅ¥.

      Krídlo, ktoré predtým slúžilo na skladovacie účely, bolo naopak vyhradené jeho zbierke „suvenírov“ z výprav do kozmického priestoru z minulých rokov. Každý z nich mu pripomínal niečo zvláštne a vždy, keď sa ocitol uprostred tejto kopy najčudesnejších predmetov, ďakoval za to, že bol eÅ¡te tam nielen osudu, ale aj, a to predovÅ¡etkým, svojmu vernému priateľovi, ktorý mu viackrát zachránil holý život.

      Petri, naopak, aj keď sa vždy vyznačoval vynikajúcimi Å¡tudijnými výsledkami, nebol nikdy milovníkom najnovších technologických výdobytkov. Aj keď bol schopný bez problémov pilotovaÅ¥ prakticky vÅ¡etky typy lietadiel, aj keď dokonale poznal každý model zbrane a vÅ¡etky lokálne a interplanetárne komunikačné systémy, veľmi často pri rozhodovaní a pri rieÅ¡ení problémov uprednostňoval vlastný inÅ¡tinkt a svoje schopnosti. Neraz ho vlastnými očami videl, ako v krátkom čase premenil kopu neforemných káblov na hnací prostriedok alebo na obrannú zbraň. Bol neuveriteľný, dokázal skonÅ¡truovaÅ¥ čokoľvek, čo potreboval. Za to čiastočne vďačil schopnostiam, ktoré zdedil od svojho otca, Å¡ikovného Remeselníka, ale predovÅ¡etkým svojmu oduÅ¡evneniu pre Umenie. Od detstva ho nesmierne priÅ¥ahovali manuálne schopnosti Remeselníkov, ktorí dokázali premeniÅ¥ bezbrannú hmotu na užitočné a technologické predmety, pričom nechávali nedotknutú ich vnútornú „krásu“.

      Naraz ho vyruÅ¡il nepríjemný, preruÅ¡ovaný a hlasný zvuk, ktorý ho vrátil do reality. Nečakane sa aktivoval automatický alarm signalizujúci priblíženie sa k nejakému objektu.

      Nasiriya – Hotel

      Hotel určite nespadal do kategórie „päťhviezdičkových“, ale pre ňu, ktorá bola zvyknutá tráviÅ¥ dlhé týždne v stane uprostred púšte, aj jednoduchá sprcha predstavovala luxus. Elisa sa odovzdala prúdu teplej a posilňujúcej vody, ktorá jej masírovala krk a plecia. Jej telo to určite potrebovalo a ocenilo sériou príjemných zimomriavok, ktoré jej preÅ¡li viackrát po celom chrbte.

      DôležitosÅ¥ niektorých vecí, si uvedomíme, až keď ich stratíme.

      Zo sprchy vyÅ¡la až po desiatich minútach. Para zahmlila zrkadlo zavesené úplne nakrivo. Skúsila ho narovnaÅ¥, ale ihneď po narovnaní sa vrátilo do pôvodnej Å¡ikmej polohy. Rozhodla sa ignorovaÅ¥ to. Okrajom uteráka utrela zo zrkadla kvapôčku a pozrela sa na svoj odraz. Keď bola mladÅ¡ia, viackrát jej ponúkli prácu modelky, dokonca aj herečky. Možno by dnes bola filmovou hviezdou alebo manželkou nejakého bohatého futbalistu, ale peniaze ju nikdy príliÅ¡ nelákali. Uprednostnila pot, dýchanie prachu, Å¡túdium starovekých listín a návÅ¡tevy odľahlých miest. Dobrodružstvo mala vždy v krvi a vzruÅ¡enie, ktoré cítila pri nájdení nejakého starého diela, pri objavení stôp pochádzajúcich z obodbí pred tisíckami rokov, to sa nedalo porovnaÅ¥ s ničím iným.

      Priblížila sa k zrkadlu, trochu viac ako zvyčajne, až natoľko, že v kútikoch očí videla neústupné malé vrásky. Rukou automaticky zaÅ¡la do vrecka s kozmetikou a vybrala jeden z krémov, ktoré ti „za týždeň uberú desaÅ¥ rokov“. Starostlivo si ho naniesla na celú tvár a eÅ¡te raz si dôkladne prezrela tvár. No čo sa dalo čakaÅ¥, zázrak? Na druhej strane, na výsledok bolo treba čakaÅ¥ „sedem dní“.

      Usmiala sa nad sebou a nad vÅ¡etkými ženami, ktoré sa dali zbalamutiÅ¥ reklamou.

      Hodiny zavesené nad posteľou ukazovali 19,40. No tak toto určite nezvládane, má na prípravu iba dvadsaÅ¥ minút.

      ÄŒo najrýchlejÅ¡ie sa poutierala, dlhé svetlé vlasy nechala mierne vlhké a otvorila skriňu z tmavého dreva, kde mala niekoľko slávnostnejších Å¡iat, ktoré si so sebou zobrala. Pri inej príležitosti by strávila hodiny úvahami, ktoré Å¡aty by boli najvhodnejÅ¡ie pre túto príležitosÅ¥, ale pre dneÅ¡ný večer bola voľba skutočne obmedzená. Bez dlhého rozmýšľania si vybrala čierne krátke Å¡aty. Boli veľmi pôvabné, rozhodne