– Polkan! Zavolala Ottila. Pes zavrel oči. – Kel, – pes trhol ucho, – Jyat, jyat! – Pes zavrel oči tlapkou, – Kel Manda, Katyam James! – Pes vyliezol do kabíny. – Tu fena! – V ruštine bol Klop rozrušený. Bolo to naštvané, ale neurazilo sa to. Napokon sú urazené ženy a muži sú naštvaní, pomyslel si on a jeho otec. Ale bol naštvaný a vzal kameň z plotu kvetinovej záhony.
– Polkan. – rozmach, vzal druhú a vyvalil sa prvý – Palkan!! – boom, boom, -Polkan!!! – výložníky, výložníky, výložníky, – vypadnite z toho bastarda!!!! – ramená, ramená, ramená, ramená, ramená atď., až kým nevyčerpajú kamene na hranici kvetu.
– Aaaaaaaaaaaa!!!!!!!!! – pes zazvonil bolesťou a zakňučal. Dokonca aj susedia počuli lícne kosti. Ottila spokojne sedela a vydychovala z pľúc kyslík. Ďalej ho preskúmali za plotom a naľavo – vstup do obytnej časti chaty.
– Ottila, prišli k tebe! – vykríkol z prahu Isolde. Chyba sa otočila. V predných dverách stála žena v pozore. Z pod sukňou sa náhle objavila roztomilá Iziho tvár. Už mu bolo sedemnásť. A sladko sa usmiala belošskými očami.
– Čo tam robíš? – spýtali sa ohromeného otca – biologického nevlastného otca.
– No, vypadni spod sukni! – Položila ruku na hlavu a strčila hlavu do seba. Baska zmizla.
– Zavolajte im tu. Ottila odpovedal a vzal klinec do svojej ľavej ruky a začal ju narovnávať kladivom.
Z ďaleka v chate bolo strašidelné, nudné búchanie. Čoskoro sa objavil Incephalopath, ktorý zločince ťahal za krk. Natiahol ju na verandu a hodil ju do stredu dvora. Zločinec sa vyvalil ako guľa do stredu.
– Kto je to? – spýtal sa zabitý slnkom Ottila.
– Tu, tu, kazeta. Uu-aa! Chytený, apchi, pri čine. Uu-aa. Uu-aa.
– Čo urobil? – neochotne požiadal okrsku.
– On, on, apchi, v skládke konopného trusu, apchi, rozumie.
– Ako ter? – Bug zdvihol oči na chlapa a mechanicky udrel palcom kladivom. – Ah, kurva!
– Leží. – Zadržaný idot kňučal menom Kolomiyytso, syna Pankrata, atamana miestnych kozákov a ochrany prírody.
– Ty, Idot, nechoď, pole bolo zorané. Čiňte pokánie, stačí zasiahnuť. Vyštekol Klop.
– Áno, netieram! – vzlykané Idot. – “Kop od môjho otca bude.” – letel v hlave a rozmýšľal.
– No, čo budeme nazývať otca? Apchi, – Spýtal sa dýchavého Intsephalopata.
– Odtiahli ste ho zo susednej oblasti? Spýtal sa ploštica poľná a búchal kladivom, vyrovnávajúc nechty.
“Nie, apchi,” potil sa Arutun Karapetovič a zametol hlavou. – je tu, na skládke odpadu.
– Dobre, tak čo budeme robiť? Ah, Idot?? – Bug zaťal zuby a znova narazil kladivom na ten istý prst. -… Vstaň!!! Keď s tebou hovorím. Nestavajte zo seba červa, hmyz, čo chodíte podľa svojich plánov?
– Nie. – Idot prestal plakať, ale stále sa bál.
– Čo si tam robil? Opýtal sa Ottila sarkasticky, pritiahol si očné viečka cez očnice a zúžil ich, ako to urobil Číňan. – Trhne? – vytiahol úsmev Klop. – Odpoveď! – prostredníctvom Ottily znova okamžite vykríkol.
– Ja, myslím… sračky. – Idot pripustil a pozrel na Arutun, čakajúc na príkaz na vykonanie. A tento, “prikývol hlavou,” bol som pri šiji na krku, takže som si ošúchal nohavice, nemal som čas si utrieť zadok, tak som narazil do bash shacku v nohaviciach a otrel som ho po žabách. Teraz horí.
Ottila prehltla.
– Čo si mu priniesol? Stále je od neho kilometr.
– Takže, Apchi, šetrím, trením …!? – odpovedal Intsephalopath. – Pozri sa na dlane, apchi, sú rozmazané hashom.
– a sračky. – pridané Idot. – Nebral som si so sebou papier a utrel som si zadok dlaňami.
– Ktorá ruka? Spýtal sa Klop sarkasticky.
– Obe. – Asi pätnásťročný chlapec v štýle punk alebo schmuck preskúmal dlane a vybral si špinavejšie. – to je toto.
– No tak, Harutun, vonia to. – spýtal sa Ottila.
– Čo? Kýchal. – spýtal sa desiatnika.
– Cítite ruku a urobte hygienický a epidemiologický záver o zložení látky nanesenej na pokožku. Rozumiem?
Incephalopath súhlasne mávol hlavou, neochotne kráčal k dieťaťu a šikmo položil ruku na nos. Čuchal som výpary, ktoré sa odparili z dlane a potriasli špičkou nosa, potom nosom nosa, potom zotrvačnosťou vlna prešla do krku, na čelo a pery a bolo jasné, ako to všetko prehltol. Klobúk a prsty Idotovej dlane ostro zaťal, zvieral Arutunov veľmi dlhý nos a pritiahol ho k nemu.
Harutun chytil päsť za obe ruky, pokrčil jeho tvár a pokúsil sa ju strhnúť z nosa, ale dieťa predtým uvoľnilo prsty a náhle ho odstránilo. Incephalopath strhol hlavu na zadok a takmer padol na zadok. Zotavil sa a dal facku Idotovi. Ten, kto dostal takúto vec viackrát, sa vyhýbal a Harutun, ktorý zmeškal, nasledoval zotrvačnosť rúk a spadol do kvetinovej záhony.
– Nuž, smrdí to? spýtal sa Klop a podal svoju malú ruku kolegovi, aby mohol vstať.
– Mdaa, apchi. – Arutun sa postavil a odmietol Klopove ponuky.
– Čo je to “Mdaa”?
– Ja som to neurobil, Apchi, – koktal a držal sa za nos, prešiel Harutun.
– Skontrolovali ste jeho dokumenty?
– Áno, toto je návštevník, Apchi, z Kazachstanu, kde je chuyka.
– Aká vôňa?
– No, Apchi, Chuiskaya valley, konope rastie.
– A čo sem prišlo? – spýtal sa Idota Klop.
– A čo si sem prišiel? – odpovedal Idot.
– Ste chrt? Narodil som sa tu.
– Vyzerá to, že sem neprišiel? – Ukazoval prstom na Intsephalopath Patzan.
– A na čele? apchi. – potriasol nosom a postriekal slony v kaukazskom Harutúne.
– Spýtal som sa, čo sem prišlo?
– Rodaki sa pohol. Nebýval som tam ani zle. – znudený teenager.
– A čo, nemôžete zabudnúť na Anashu? Pret?
– Nerozumiem, čo tým myslíš? Hovorím, sračky a otrel som mu zadok dlaňou…
– A čo si tak vulgárny? Nie Kents, všetko rovnaké s vami a termín… Desať svieti.. Che sa smiať?
– Aspoň apchi. – pridal Harutun. – Plus – odolnosť voči úradom.
Dieťa sa začervenalo.
– A čo v Kazachstane neurobili na anashu? – Ottila zmenila tón.
– V skutočnosti to zasadia, – Idot si trel nos. – ale pracoval som legálne.
– Čo je legálne? Kýchal. – prekvapila Harutun.
– Zhromaždené