Leibnizovo Kritérium. Maurizio Dagradi. Читать онлайн. Newlib. NEWLIB.NET

Автор: Maurizio Dagradi
Издательство: Tektime S.r.l.s.
Серия:
Жанр произведения: Героическая фантастика
Год издания: 0
isbn: 9788873044192
Скачать книгу
urobila čo od nej chcela, potom sa Maoko postavila za ňu a položila ju na posteľ kolenačky, čo najviac do stredu tak, aby bola otočená po dĺžke postele. Uchopila jej ruky a dala jej ich za chrbát, potom jej prekrížila zápästia a držala jej ich jednou rukou.

      „Roztiahni kolená,“ nariadila znova.

      Urobila to.

      „Ešte,“ dodala.

      Novaková ešte viac roztiahla nohy na posteli s narovnanými stehnami, ktoré podopierali celé telo.

      „Dobre.“ Kolená boli od seba na vzdialenosť približne pol metra.

      „Vypni hruď. Hlavu hore. Pozeraj dopredu.“

      Nórka sa narovnala a pomohol jej ťah ramien smerom dozadu, ktoré jej Maoko držala za prekrížené zápästia.

      Hrdo zdvihla hlavu a pozerala uprene pred seba.

      „Nehýb sa,“ nakoniec jej rozkázala Japonka.

      Pomaly jej pustila zápästia a odstúpila od postele..

      Žena sa nepohla ani o milimeter.

      Maoko podišla ku skrini, ktorá sa nachádzala za Novakovou, takže nebola v jej zornom poli, a vzala si foulard žltej farby z pravého hodvábu, vrátila sa k posteli a ovinula foulard na dve slučky okolo prekrížených rúk Nórky. Urobila prvý jednoduchý uzol, mierne ho utiahla a viazanie ukončila druhým uzlom.

      Novaková dýchala pravidelne, v očakávaní, udržiavala presnú polohu, aká jej bola nariadená.

      Maoko mala na sebe pyžamo, kabátik a dlhé nohavice z bielej látky s obrázkami Kawaii24. Vyzliekla si pyžamo a ostala iba v bielej spodnej bielizni.

      Vrátila sa ku skrini a z tašky z laboratória vybrala pár latexových rukavíc. Natiahla si ich a keď už boli na každom prste nechala ich hlasno mľasknúť.

      Pomalými pohybmi, aby neporušila Novakovej rovnováhu vyšla na posteľ od jej chrbta.

      Oprela svoje členky každý na Nórkin členok, aby ju lepšie udržala v pozícii a potom jej pomaly položila ruky na bedrá. Novaková naskočila a vydala ledva počuteľný výdych, vzápätí sa ovládla a znova zaujala polohu bez pohybu, ktorú mala udržiavať.

      Symetrickým pohybom Maoko prechádzala hladkavým pohybom rúk od jej bokov po sedacie svaly. Boli tvrdé a dokonale pevné. Pokračovala pomaly smerom nahor po celom chrbte a palcami pritom stláčala chrbticový kanál. Kým stúpala nahor, palcami prechádzala okolo každého stavca a súčasne ostatnými prstami opisovala tvar každého jedného rebra. Udržiavala rovnaký tlak, ktorý v týchto miestach stimuloval veľmi citlivé ukončenia nervov a Novaková sa zachvela. Studený pot jej pokryl čelo a chrbát, ale stisla zuby, aby sa nepohla. Maoko sa pre seba zasmiala a ocenila Nórkinu reakciu aj preukazovanú sebakontrolu.

      Ruky sa dostali k dolnej časti krku. Palcami intenzívne a opakovane masírovala krčné stavce, potom sa presunula na lopatky a s dodržaním rovnakého tlaku na pokožku sa presunula rukami dopredu, do výšky spodnej časti hrudného koša. Pomaly ich posúvala nahor, až mala v dlaniach jej prsia. Keď ukazováky narazili na prekážku bradaviek, Maoko nevšímavo pokračovala stále udržiavajúc rovnaký tlak a nasilu ich prinútila ustúpiť do hmoty. Potom rýchlo uvoľnila priestor medzi ukazovákom a prostredníkom, aby sa mohli znova vynoriť. Len čo vzpriamené a tvrdé vyskočili von, zastavila pohyb rúk. Takto ostala niekoľko sekúnd a držala prsia pôvabne v rukách. Novaková bola pokrytá potom a jej dýchanie bolo sotva počuteľné v zajatí extrémneho napätia.

      Vtedy Japonka pomaly stlačila ukazovák a prostredník oproti sebe s bradavkou medzi nimi. Nórka otvorila oči a ústa dokorán a nedokázala potlačiť ston: „Aach!“

      „Ticho!“ nariadila bleskovo Maoko.

      Novaková stuhla v tejto polohe s očami vytreštenými, dokorán otvorenými ústami a neprestávala sa potiť.

      Japonka pomaly roztvorila ukazovák a prostredník a uvoľnila bradavky, ktoré boli stlačené nadol pri dvorci, kde boli opreté prsty. O pár sekúnd sa elasticky vrátili do pôvodnej polohy.

      Maoko počkala ešte niekoľko sekúnd a stlačila znova aby zopakovala proces. Tentoraz stlačila silnejšie až takmer na doraz prstov. Novaková naraz zatvorila ústa a stisla zuby, zadržala dych, ale podarilo sa jej nevydať zo seba žiadny hlások. Maoko pustila bradavky a tentoraz im trvalo trocha dlhšie, kým sa spamätali. Znova chvíľu počkala a opakovane ich veľkou silou stlačila medzi prstami. Držala stisk niekoľko sekúnd, počas ktorých Novaková ostala bez pohnutia s vypúlenými očami a vytiahnutými perami tak, že pomaly beleli od napätia.

      Nakoniec Maoko postupne uvoľnila stisk, milimeter po milimetri a tentoraz sa bradavky spamätávali dlhé sekundy. Pomaly postupne sa im vracal ich tvar, Nórka sa výdatne potila, ruku v ruke so signálmi jemných nervov, že prebieha postupná a mučivá reaktivácia krvného obehu.

      Maoko pustila prsníky tak, že rukami prešla na hrudný kôš a smerovala k bokom, prešla útlym pásom a zastavila sa na bedrách, kde začínala.

      Chvíľu ju nechala oddýchnuť.

      Novakovej dýchanie sa vrátilo do normálu a pot začínal vysýchať.

      Príjemný vzduch v miestnosti toho marcového večera robil tomuto nahému telu dobre.

      Svetlo z abat-jour na nočnom stolíku malo studenú bielu farbu, vďaka vysokému kontrastu, ktoré vytváralo na stránkach bolo vhodné na čítanie, kým z hlavného osvetlenia uprostred izby sa šírilo teplé bledožlté svetlo. Novakovej bledé telo sa pod týmto žltým svetlom rovnomerne sfarbovalo a získavalo teplý a príjemný nádych, zatiaľ čo biele z abat-jour z troch štvrtín vysielané zo zadnej strany, vytváralo ostré tiene okrajov lopatiek a priehlbiny na zadku. Takto nehybná vyzerala Nórka ako socha vystavovaná v múzeu a osvetlená vhodne nastaveným osvetlením. Bola nádherná.

      „Teraz uvidíme,“ povedala si Maoko so zlomyseľným úsmevom.

      Pomaličky prechádzala rukami po bruchu s prstami pritiahnutými k sebe. Netlačila, ledva sa dotýkala pokožky, mohla cítiť pod bruškami prstov ako sa jej napína svalové tkanivo. Neúprosne pokračovala smerom k slabine, Novaková sa znova začala potiť a namáhavo dychčať, ale svoju polohu si udržiavala. Prostredník, prstenník a malíček vložila do trieslovej priehlbiny, palce prekrížila nad ohanbím a ukazováky nechala zdvihnuté. Takto ostala približne pol minúty, počas ktorej sa Nórka neodvážila ani vydýchnuť. Srdce jej tak rýchlo a silno bilo, že ho Maoko mohla začuť panovačne burácať v hrudnom koši. Potom sklonila ukazováky k ohanbiu a jemne ich použila na roztiahnutie veľkých pyskov. Cez tenký latex cítila ako horúce tkanivo zvlhlo od vzrušenia. Rozhodne oddelila pysky od seba, až kým úplne neodhalila vagínu. Novaková bola napnutá v kŕči a srdce jej bilo prudko a nekontrolovane. Cítila sa odkrytá, bezbranná a zdesene zacítila, ako jej do vagíny vchádza vzduch a cirkuluje vo vnútri, ochladzuje dutinu a zvyšuje pocit zraniteľnosti, ktorý ju opanoval. Nevedela, čo sa bude diať, napriek tomu nepohla ani svalom.

      Maoko ju takto držala dobrú minútu, spútanú a nehybnú, úplne spotenú a s tvárou stuhnutou do masky, s odhalenou najintímnejšou podstatou a nechanou napospas svetu.

      Odrazu Maoko roztiahla ukazováky a nechala ich vkĺznuť po vnútornom tkanive veľkých pyskov a potom ich naraz vytiahla, ozval sa hlasný vlhký zvuk akoby niekto rukou udrel po vodnej hladine. Odtiahla ruky od Novakovej zadku a stiahla si rukavice obrátiac ich naruby. Vstala z postele ustupujúc kolenačky a odišla ich vyhodiť.

      Nórka sa ani nepohla.

      Maoko sa vrátila na posteľ a uvoľnila jej zápästia, potom foulard položila na nočný stolík. Neostali jej hlboké stopy, pretože bola