„Budeme potrebovať veľa šťastia, „poznamená Eve po chvíli, keď pouvažuje o jeho slovách.
„Nemôžme dúfať v to, že budeme mať šťastie. Sama si to povedala, nie?“ pripomenul on.
„Môžeme začať“ vyhlásila Helen, keď sa všetci agenti posadili na svoje miesta.
„Prečo si nám prikázala takto rýchlo sa vrátiť?“ pýta sa agent Dower a zdvorilo zdvihne ruku ako v škole. Ona sa rozhodne preskočiť preambuly a ide priamo k veci. Keby to niektorí z vás ešte nevedeli. Máme tam dve mŕtvoly. Našli sme ich dnes ráno v aute bez evidenčného čísla bez dokladov totožnosti. Doktor Stevenson práve dokončil pitvu a nepodarilo sa mu určiť príčinu smrti. A akoby to nestačilo, telá sa našli v lesnej oblasti, ktorú sme minulú noc niekoľkokrát prehľadali, keď sme pátrali po Jamesovom synovi. Súdny patológ dá ruku do ohňa za to, že tí dvaja tam boli stuhnutí už od predchádzajúceho dňa. Ako je možné, že si nikto z nás nič nevšimol?
„Je to čudné“ uvažuje obrovský Joe svojim hlbokým hlasom.
„Presne tak“ prisvedčí Helen.
„Mohli zomrieť niekde inde a potom ich v noci niekto previezol tam“, navrhla Claretta Jonesová jemným hláskom, typickým pre jej ostýchavú povahu.
„To nie je možné, pretože auto nefunguje,“ odpovie šerifka.
„A nemohlo sa pokaziť až potom?“
„Nie, riadiaca jednotka hlási, že auto sa zastavilo zhruba v predpokladanú dobu úmrtia tých dvoch.
„To je teda pekný hlavolam...“ komentuje Claretta.
„Presne tak…a to znamená, že všetci musíme vyriešiť tento prípad čo najskôr, pretože v takej malej obci, ako naša, sa všetko roznesie veľmi rýchlo... Som si istá, že čoskoro príde veľa zvedavcov. A keď sa to stane, budeme musieť poznať odpoveď na ich otázky.“
„A čo teda urobíme?“ pýta sa agent Benelli.
Absolútna priorita. Musíme nechať plávať všetko, na čom momentálne pracujeme, a budeme sa venovať výlučne len tomuto prípadu. Nevieme, kto boli tí dvaja. Ale skôr či neskôr sa určite niekto objaví, a bude ich hľadať.
„Ako sa zorganizujeme?“ pýta sa Dower.
Claretta, ty sa prejdeš tu po blízkom okolí s fotografiou v ruke a budeš sa vypytovať ľudí, či niečo nevedia. Začneš u Springa, potom prejdeš na Country Hole a supermarket Boe's, potom na čerpaciu stanicu. A keď už budeš tam, skoč aj do lekárne ... možno si ich niekto všimol a vie nám poskytnúť nejaké informácie. Benelli, ty sa choď pozrieť na miesto nálezu, chcem odtiaľ pekný fotobook. Dower, ty pôjdeš na dopravný inšpektorát s číslom karosérie auta a budeš sa snažiť zistiť, kto je vlastník vozidla. Potom zavolaj mechanika a spýtaj sa ho, či už vie, kvôli čomu auto prestalo fungovať. Keď sa budeš vracať z dopravného inšpektorátu po ceste sa pýtaj ľudí, či niečo nevedia. Joe, ty si sadni k terminálu a vyhľadaj analogické prípady. Ak niečo podobného nájdeš, daj vedieť, možno to bude nejaká stopa po ktorej sa môžme vybrať.„ Joe ticho prikývol, ale v hĺbke duše bol nespokojný. Už nejaký čas ho neposielali von, lebo nebol už najmladší. Jemu sa však nepáčilo byť zavretý medzi štyrmi stenami. A ako by toho nebolo dosť, Helen mu dala úlohu, ktorú je potrebné vykonať na počítači. On však nenávidel počítač. Jeho prsty boli také veľké, že na klávesnici vždy zasiahol aspoň dve tlačidlá naraz.“ Rezignovane si pomyslel, že sa asi nervovo zrúti. Ale neprotestoval. Vedel, že aj tak mu to nepomôže.
„A nakoniec ty, Cindy, zavolaj telefónneho operátora a opýtaj sa, či majú nahrávku toho anonymného volania, lebo to, čo máme, je sotva zrozumiteľné. Volanie sa uskutočnilo z verejného telefónu. Ak patrí k monitorovaným, mohli by sme mať niečo, na čom sa dá pracovať.“
Harry sa vrátil k práci na svojej makete. James bol však taký ohromený jeho správaním, že už nedokázal nájsť tu správnu koncentráciu, aby sa mohol venovať svojim milovaným rastlinkám. Pozrel sa na tie posledné, ktoré ošetril a usúdil, že to urobil úplne nanič. A chvíľu dokonca bojoval s pokušením, že ich všetky definitívne ušliape. Tak by si aspoň vybil hnev. A ešte ani jeho migréna vôbec nepoľavovala. Naopak bolesť sa ešte zintenzívnila a teraz mu neľútostne búšila do spánkov. Rozhodol sa teda, že sa prezlečie, a že potom konečne pôjde s Harrym kúpiť nové okuliare. Uvedomil si totiž, že takto nie je schopný pokračovať v práci na záhrade. Vravel si, že bol egoista, lebo ho tam mohol odviesť už skôr. Pozrel sa teda na hodinky a pomyslel si, že ak by sa poponáhľali, mohli by to stihnúť do obchodu ešte než zatvoria. Zohol sa k náradiu a keď ho ukladal do drevenej debničky zahľadel sa na okrúhlu hriadku s fialkami. Mal dojem, že sa mu to len sníva. Rastlinka, ku ktorej sa Harry asi pred hodinou sklonil, aby ju pohladil, bola akoby znovuzrodená. Štíhla stonka znovu získala pevnosť. Takmer úplne sa narovnala a vytiahla dohora. Šnúrky, čo ju držali priviazanú k tyči, ktorá mala slúžiť ako opora, sa uvoľnili, listy a okvetie sa znova vyrovnali a vyzerali hladko a lesklo, živo. James práve premýšľal nad tým, ako je to možné, keď tu zrazu sa mu zazdalo, že videl nejaký pohyb v lesnom poraste za plotom. Bolo to niečo ako čierna postava, ktorá sa rýchlo pohybovala. Vstal a pozeral sa dlho sa na miesto, kde sa mu zdalo, že ju videl, ale nevšimol si nič zvláštneho. Hneď potom ho však zmohol mierny závrat, pretože sa náhle zdvihol a spánky mu začali búšiť ešte silnejšie.
„Celá táto záležitosť mnou asi príliš otriasla, začínam byť paranoidný“ povedal si nahlas, a zasa sa sklonil späť, aby zdvihol debničku s náradím. Ale náhle ho znovu prepadol pocit, že nie je sám . Odhodil motyku a odobral sa neistým krokom k hranici lesa, aby skontroloval situáciu. Ale zistil, že tam je všetko úplne bez pohybu. Možno až príliš, povie si. Nepočuť spev jediného vtáčika ba dokonca ani len mizerného svrčka. Zazdalo sa mu však, že z veľkej diaľky počuje čierny Black Hawk, ktorý videl predtým prelietať nad strechou svojho domu. Zrazu si spomenul na Harryho vystrašený výraz a na jeho slová. Otočil sa, aby sa pozrel smerom k domu a všimol si, že vstupné dvere sú otvorené. Prepadla ho zlá predtucha. Odhodil motyku, aby sa mohol rozbehnúť a pozrieť sa čo sa deje. Ale ešte predtým, než sa pohol, ucítil akési pichnutie na krku a potom len, že ho náhle všetky sily opúšťajú: O chvíľu neskôr už ležal v bezvedomí na zemi.
Potom, čo strávila niekoľko hodín štúdiom hárkov, fotografií, poznámok a čmáranín, odišla Helen do šatne a vyzliekla si uniformu, aby si obliekla šortky, tričko a tenisky. Teraz bežala na bežiacom páse už niekoľko minút a stále sa dívala na materiál, ktorý bol rozložený na podlahe. Mala vo zvyku to takto robiť, keď cítila potrebu byť sama, aby mohla premýšľať a dostať nejakú inšpiráciu. A viackrát táto taktika priniesla svoje ovocie. Ale tentoraz správna intuícia jednoducho nie a nie prísť. Premýšľala teda, čo ešte môže urobiť, aby vyriešila toto tajomstvo, ktoré hraničí s absurdnosťou. Zatiaľ nemala žiadnu stopu, o ktorú by sa mohla zachytiť alebo ktorú by mohla sledovať. Prvá obhliadka, ktorú uskutočnil Benelli na mieste zločinu, ak možno vôbec hovoriť o zločine, bola úplne neúspešná. Agent nenašiel jeden jediný odtlačok chodidiel alebo pneumatík, ktoré by nepatrili mŕtvym, alebo ich automobilu, a ani len kúsok tkaniny alebo vlasov, alebo čohokoľvek, čo by mohlo aspoň trochu naznačiť smer vyšetrovania, modus operandi, fyziognómiu. Vyšetrovanie u miestneho telefónneho operátora bolo zbytočné, pretože anonymný hovor bol taký krátky, že neposkytol žiadny údaj o tom, ktoré zariadenie bolo použité na jeho uskutočnenie. Takže nebolo možné ísť na miesto, a zobrať odtlačky prstov. Okrem toho nebol k dispozícii ani zrozumiteľný záznam hovoru, lebo autor volania si maskoval hlas. Nebolo dokonca