však si mu ty otec,
jako i ja mama.
Jak že ja mám domov iti,
doma kážu vodu piti:
a môj kmotor víno dáva,
od toho ja budem zdravá.
Tieto na prímer zo spievanok J. Kollára, diel I., str. 263—267. – Pri krštení však dovolujú si ženy spievať i rozpustilé a jestli kde, teda tuná i nepekného obsahu pesničky. Kto prvý lebo prvá v svojom živote na krstinách, toho a tú krstia t. j. vyvolí si niekoho za krstného lebo krstnú zo žartu a všetci na výmenu skladajú peniaze, za ktoré potom, pri speve po ulici, idú do krčmy kúpiť nápoj.
V severovýchodňnom Gemeri, okolo riečky Slanej či Sajavy krstiny majú meno: cenkiäs, cenkäs.
Domov odchodí každá krstiniarka či kmetica s „výslužkou.“ čo i pošajdesomzovú t. j. nesie si nazpät v košíku diel bolestníkov a koláčkov, ktoré jej tatam domáci položili alebo i sama nedojiedla si a odložila pri stole.
V hornej Nitrianskej stolici známe sú podobné zvyky pod menom opáčoka hovoria: na opáčky piecť koláčky. Po pôrode v druhý lebo tretí deň prichodí tu povolaná krstná matka do domu kútnice a oblieka sama dieťa v bielu košielku, do jejž rožku zaviazala mu na pamiatku strieborný peniaz. Na hlave v bielu šatku, na drieku v lalokový kožuch a pod ním v zelený kabátok, v žltú kasanicu sviatočne odená nesie decko bielou šatkou zastreté do krstu; pred i po krste býva uhostená na radostník. Zatým po tri, štyry, až do osmého vraj večera vydržiavajú vlastnie opáčky. V prvý večer schodia sa k ním najbližšie a ďalej ďalšie kmotričky, rodinné, susedky a známe. Donášajú sebou koláčky i nápoj a hostia sa za stolom, kde predsedá krstná matka. V poslední večer opáčok prítomní sú už len mužskí, kmotrovia a známi. I nepozvané deti nahrnú sa k takýmto opáčkam a dostávajú koláčky. Po ukončených opáčkach navyberá kútnica koláčkov, posiela to na dar pánu tatíkovi do fary skrze babu a pripovedá sa tým k svojmu úvodu, k nemuž ide i s dieťaťom sviatočne odená a v bielom zastretí hlavy.
Prvoska, prvostka t. j. matka prvorodzeniatka „leží“ za plachtou najmieň 14, niekde i 21 dní; pri druhom pôrode už kratší čas. Na to v sprievode baby a niekde i s priateľkiniami, nesúc si sama dieťa na ramenách, sviatočne ide do chrámu k úvodu, na vádzku, na vádky t. j. na modlitby a poďakovanie za šťastný pôrod. Doma nenajde viac kút plachtou zastretý, otvorené jej vchádzanie i vychádzanie po práci.
Mladuchy, vydávajúce sa za muž i tak v 15., 16. roku, nerady majú, jestli skoro do pôlohu prídu; bo i spievajú si:
Kvietok som ja kvietok, počím nemám dietok;
keď budem mať dietky, zprchnú zo mňa kvietky.
Poverečných zvykovmálo pri čom tolko jako práve pri rodzení a opatrovaní dietok. Sosbieral som tieto:
Samodruhá, chceli zvedieť či syna a či dcéru mať bude, nach ide ta, kde dotkávajú plátno a padneli tam ciepok na zem, uchytí si ho, zadrží v ústach a vybehne von: jakého pohlavia stvora tu na prvô zavidí, takého pohlavia dieťa v živote nosí. – Žene ťaršanej volač na zem hoď: ak zdvihne ho pravou rukou, bude mať chlapca, – ak ľavou, nuž dievča. – Žena ťarchavá položí si spevník pod vankúš, prebudivšia sa v noci, zaznačí si náhodnú stranu a ráno prečíta, čo práve pod oči jej príde: jaké myšlienky tam obsažené nájde, taký bude osúd jej rodzeniatka, na pr. ak otvorilo sa jej o smrti, dieťa umre; ak o kríži, dieťa trpieť bude; ak radostná pieseň, život jeho bude radostný. – Ak ťahotná dačo ukradne: z jej dieťaťa bude zlodej. – Vonné kvieťa ťahotná pri sebe nenosí: aby potom decku z úst nesmrdelo. – Voda po západu slnka pitá: v ťahotných ostane až do pôrodu. – Nad ránom kde kuviká kuvik na dome: v tom dome nezadlho narodí sa človek. – V čepčoku (t. j. s blanitým či kožovým ovinutím hlavy, pošlým z života matky) narodené dieťa: šťastlivé bude; tento čepčok nach si odložia i rodičia na šťastie. – Narodzenča s dlhými vlasmi na hlave: skoro umre; s vlasmi na rukách: bohaté bude; mäsko v očných kútikách: dlhý život preň znamená; narodzený kučeráčik: bude boháč; ak v oku jeho predmety naopak objavujú sa alebo kto narodil sa hneď so zubmi: veščík, veštec bude z neho a vidí poklady pod zemou. – Čo chceš aby z narodzeného bolo, to daj mu do ruky alebo tým dotkni sa ho, teda: ku chlapcom kladú knihy, perá: by múdri boli; sekeru, bič: by dobrí hospodári; hoblík, člnok, kliešte a čo: by dobrí remeselníci stali sa z nich; k dcéruškám dávajú kus vlny: by pokorné; pradeno: by pracovité; plášť mädu: by dobré boly a chlapci za nimi lipli. – Narodzenča ukrúcajú do kožucha: chcúli by kučerkavé vlasy malo. – Peniaz, pero a vajce položené do prvej kúpelky: značia majeť, umenie a pekný hlások. – Pri narodzení polož celý chlieb pod riedčicu v tej izbe, kde dieťa prišlo na svet: aby ono dobré bolo a hodne riastlo. – Siedmy syn týchže rodičov: býva šťastný pri sadení stromov a hojení nemocí. – Jestli z tých peňazí, čo kmotrovia krsňaťu do pálenky hodia, baba abo kto ukradne: z toho dieťaťa vyrastie veliký zbojník. – V deň krstu dieťa večer nekúpu doma: by nezomrelo. – Ku krstu s dievčencí za rána: by skoro vydávaly sa. – V deň vádzky nach neide postelkiňa k ohňu: bo jej dieťa bude naveky do ohňa vavčať, vavči5 t. j. na svetlo a oheň kríkať, doň nadrapovať a ťahať sa. – K vádzke nech vezme si vajce a nazpät idúc dá ho prvému postretnutému: by deti nemrely, jestli ktorej mrú. – Od vádzky idúcu stretneli prvý muž: chlapca; stretneli ju žena: dievča budúcne porodí táto ovádzaná. – Postielku (die Nachgeburt) zakopáva baba pod zelený strom: by matky zdravé a plodné boly. – Ktorá viac nechce mať deti: nech zapretú zámku (kladku) hodí do jamy za priateľom lebo daktorým z rodiny, keď pohrobujú ho. – Aby dieťa pri odlučovaní (odúčaní) čím skôr zabudlo na prso: nech matka od sliepky mládky prevé snesené vajce uvarí a podá mu ho zvonku dnu do izby pres oblok, ale aby ju dieťa pritom nevidelo. – Od dieťafa raz od prsú odstaveného, ale potom zasa k prsúm priloženého príde z očú druhým ľuďom t. j. pozor jeho jaksi vražebný, chorobu pôsobiaci. – V čas oračky neodlučujú dieťa: lepšie v lete lebo v zime; kvetná nedeľa je ale zvláštny deň na odlučovanie maličkých. – Prázdnu kolísku nekolíš, do nej cudzie dieťa nepripusť: bo to odberá tvojmu dieťaťu sen. – Aby dieťa neschytávalo sa zo sna: prevleč ho triráz cez jarmo, hneď jak voly z neho vypriahnu a, kým je ešte teplé; ale sem i tam idúc ani slova neprereč ani neozri sa a potom s dieťaťom seď pokojne. – Ak ešte strháva sa: pres pruty a metly prelej roztopené olovo do mysy vodou naplnenej nad hlavou dieťaťa. – Staršie postav k stĺpu lebo brevnu, pri dverách lebo na uhle domu, a zavrtaj dierku, jak vysoké je: keď tú prerastie, prestane mu strhávanie sa zo sna (der Feuertanz). – Jestli postelkiňa baluší (fantasiren): u hlavy i nôh prelož jej vidličky lebo nože na kríž. – Keď poprvé vidíš niektoré dieťa, popľuj, poprskni naň a pochváľ ho: „Noženo, jaké si mi veľké;“ alebo povedz: „pfi, pfi, aby ti z očú neprišlo:“ to nepríde mu z očú ani príjesť (atrophia) naň nepadne. – Keď matka ide po prvvýraz pres potok s dieťaťom, hodí kúsok chleba do vody: by jej dobre spávalo a riastlo. – Porodnica do Jana ani neokoštuje prvé jarné a letné ovocie n. pr. jahody, čerešne: bo akby jej dieťa zatým umrelo, nedostalo by jiesti na druhom svete, kde, keď Pán Boh v raji rozdávať bude jahody, poviedal by takému dieťaťu: „Tebe mať zjedla!“ – Kým decku 20 týždňov nepominie, nedaj mu nazreť do zrkadla: by zrádnik (zrádzu, zlú chorobu na srdce) nedostalo, keď mu zúbky pôjdu. – Nedovoľ deťom ráno hore chrbátom vstávať: bo budú mrchavé po celý deň. – Keď chlapcovi prvé gätky (nohavičky) šiješ, uši jich na jedno posedenie: ináč ti on nebude mať šťastia pri ženbe,