| Автор: | Pavol Dobšinský |
| Издательство: | Public Domain |
| Серия: | |
| Жанр произведения: | Зарубежная классика |
| Год издания: | 0 |
| isbn: |
| Автор: | Pavol Dobšinský |
| Издательство: | Public Domain |
| Серия: | |
| Жанр произведения: | Зарубежная классика |
| Год издания: | 0 |
| isbn: |
Poznámky
1
Súknommenujú tkanivo a valivo od domácich súkenníkov z domácej ovčej vlny shotovené; postavje tože, ale z jemnejšej vlny, barvený vždy a vo fabrikách lebo od postavníkov shotovený.
2
Zvláste dočim nebolo zápaliek, chodili si do druhých domov žeriaceho uhlia na rozloženia ohňa požičiavať, keď v skutku doma na ohništi
3
Na Slovensku má každý „svoju nótu,“ t. j. nápev i osnovu pieseňky medzi inými pre seba a svoj stav, vek lebo osudy najprimeranejšiu, uňbo najobľúbenejšiu. Ak nemá, dajú mu takú druhí a spievajú čím častejšie. Lež niet na tom pochyby, že každý sebe príhodnú vyberie a v spoločnosťach spievava. Bývajú i zábavy, večierky, kde každý „svoju nótu“ začína a sbor prespieva ju za ním.
4
Niekde pre rúcho či veno nevestino chodia pred začiatkom svadby. Široká čiže rúšnica chodí preň v spolku žien a pri speve na okrášlených vozoch i statku odvezú ho, i posteľ vopred vystelú v budúcej komore nevestinej, kam susedia prichodia hľadieť ho – a obdivovať.
5
Mladá, vraj, na znak svojej pokory a poddanosti, povinná je pri ukladaní vyzuť mladému čižmy. Sú tu ale aj iné obrady či úkony starejším konané vo zvyku, o nichž náležalo by ešte prezvedieť sa, jakkoli i humoristične by vypadali a trebárs komičné boli.
6
Povrávajú si, vravia a spomínajú medzi sebou, hovorím preto, že mnohé povery a čary skutkom nerobia, len tak slovom si pripomínajú, že to veru tak a tak splní sa; ba často i len žartujú s tým; ale zasa dosť aj skutkom čarujú, druhému porobiťhladia, chcú, domnievajú sa. Ba mnohé povery sú vlastne len zvyky od dedov prijaté.