Bez toho, aby si uvedomil čo robí, položil pohár, zosadol zo stoličky, s úsmevom vykročil k nej, priateľsky jej podával ruku a povedal potichu: „Dovolíte? Som Lachlan McKintock.“
Odložila svoj pohár, otočila sa k nemu a pôvabne mu stisla ruku.
„Cynthia Farnhamová, teší ma.“
„Cynthia…“
McKintock ostal ohromený. Potom sa spamätal a nízkym pokojným hlasom odvetil: „Je to jeden z prívlastkov bohyne Artemis, dcéry Dia a Léto, dvojčaťa boha Apolóna. Narodila sa na ostrove Délos, na hore Kynté a od nej je odvodené meno Cynthia. Mesačná bohyňa bola veľmi krásna a bola najobľúbenejším božstvom starého Grécka. A...“ zasekol sa neisto.
Kým on rozprával, Cynthia sa samoľúbo usmievala.
„A?“ naliehala a pritom mierne naklonila hlavu doľava.
McKintock už nemal východisko. Kocky boli hodené.
„... a dúfam, že nedopadnem ako Aktaión. Bol to tébsky princ, bol na poľovačke a natrafil na Artemis, ktorá sa kúpala. Schoval sa, aby ju pozoroval, ale bol taký fascinovaný, že si nevšimol ako šliapol na konár. Hluk ho prezradil a Artemis, znechutená Aktaiónovým upreným pohľadom, vychrstla naňho zázračnú vodu a premenila ho na jeleňa. Jeho psy si ho pomýlili s korisťou, uštvali ho a roztrhali.“ Skľúčený urobil prestávku a potom zopakoval: „Dúfam, že nedopadnem ako Aktaión.“
Pobavene sa zasmiala.
„Nevidím tu žiadne psy.“
McKintock si s úľavou vydýchol a pridal sa k smiechu, potom sa opäť ozval dôverným tónom: „Nuž, tentoraz som zachránený. Prepáčte mi, že som obťažoval,“ vrátil sa na svoju stoličku.
„Nie je dôvod sa ospravedlňovať. Tiež sa rada porozprávam na uvoľnenie, hlavne po dni, ktorý mám za sebou. Povedali ste Lachlan? A aký je jeho pôvod?“
McKintock zhodil napätie.
„Je to gaelské meno a myslím, že znamená pochádzajúci z jazera alebo agresívny bojovník.“
„Dávam prednosť prvej definícii. Čo vy na to?“
„Bezpochyby. Súhlasím.“ Kým McKintock rozprával so Cynthiou cítil sa ako ryba vo vode. Bolo príjemné s ňou debatovať a ešte príjemnejšie bolo, že si mali čo povedať. Už dlhú dobu boli jeho vzťahy s ostatnými iba o stresujúcich sporoch, horkých rozhodnutiach a pompéznych verejných diskusiách.
McKintock žene navrhol: „Čo by ste povedali na to, keby sme si urobili pohodlie?“ a ukázal na komfortné miesto vedľa baru s nízkymi stolčekmi a mäkkými pohovkami.
Pozrela na hodinky, na okamih zaváhala čo McKintockom zatriaslo a vzápätí odvetila: „Prečo nie, ešte nie je veľmi neskoro.“
Chytila svoj pohár a spolu s ním vykročila k salóniku. Sadli si k stolíku oproti sebe.
Znova si odpila zo sherry. McKintock už mal prázdny pohár, otočil sa k barovému pultu a dal znamenie barmanovi, ktorý sa práve vrátil na miesto. Obsluha sa dostavila okamžite a McKintock sa obrátil na Cynthiu: „Môžem vám niečo ponúknuť? Praclíky alebo zákusok? Zmrzlinu?“
Chvíľu premýšľala a odpovedala:
„Prečo nie? Praclíky, ďakujem.“
McKintock si objednal tonik a barman odišiel pripraviť objednávku.
Cynthia si preložila nohy a zaujala slušnú polohu.
„Čo robíte v Birminghame?“ opýtala sa ho.
„Som tu na sympóziu o gréckej mytológii. Som profesor antickej literatúry a chcem byť oboznámený s novinkami.“
„Chápem. Preto ste vedeli všetko o Artemis. Ale...“ poznamenala s náznakom zlomyseľnosti, „ak by na vás poslala diviaka?“
McKintock ostal zasiahnutý. Zapýril sa až po korienky vlasov a cítil sa ako dokonalý imbecil. Cynthia vedela o Artemis všetko! Všetko! Zahrávala sa s ním a on jej na to skočil.
„Skončil by som ako Adonis, zabil by ma diviak, ktorého poslala Artemis.“ poznamenal skľúčene. Potom mu niečo napadlo: „Bolo to logické, kto by mohol poznať vlastné príbehy lepšie ako stelesnená bohyňa?“
Polichotená Cynthia sa zasmiala.
„To znamená, že tentoraz sa zachovám veľkoryso. Aj preto, že túto bohyňu viac zaujímajú investície ako mydlové opery na Olympe.“
Vtedy sa aj McKintock zasmial a bol šťastný, že ju stretol. Bola to vzdelaná a inteligentná žena a bola neuveriteľne fascinujúca.
Barman priniesol na stôl objednávku. Medzitým Cynthia dopila sherry a keď sa na ňu McKintock spýtavo pozrel, objednala si: „Prineste tonik aj mne, ďakujem.“
Pustili sa do praclíkov, ktoré boli rôznorodé a chutné. Chvíľu boli ticho, až sa McKintock opýtal: „Takže investície? Zaujímavé. Musí to byť veľmi zodpovedná práca.“
„Samozrejme.“ potvrdila.
„Musíte vziať do úvahy, že každý, kto sa rozhodne investovať očakáva zisk alebo, v najhoršom prípade, aspoň udržanie investovaného kapitálu. A to závisí v podstate od profilu rizík, pre ktoré sa investor rozhodne. Ak rozprávame o vysokých investíciách do akcií, čím je vyššie riziko, tým môže ísť o vyšší zisk, za podmienky, že časový horizont investície bude najmenej päť rokov. Táto dlhá doba stačí na časový nárast hodnoty akcií napriek vplyvu silných zmien na trhu v krátkom čase. V tomto prípade je dôležitá tendencia, pretože ak akcie patria zdravým podnikom, ich hodnota sa nevyhnutne zvýši. Ak nepočítame s vojnami, revolúciami alebo prevratmi na štátnej alebo celosvetovej úrovni. Ak si je investor rozumne istý, že nepotrebuje financie investované do akcií minimálne po dobu trvania tejto operácie, je nanajvýš pravdepodobné, že o niekoľko rokov príde k významnému zisku. Samozrejme, nikto nevidí do budúcnosti, riziko straty tu vždy existuje, ale hospodárstvo predstavuje určité cykly, ktoré umožňujú zostaviť rozumné predpovede a podľa toho investovať.
Medzitým barman priniesol Cynthii tonik, napila sa a pokračovala: „Opačný extrém je nízke riziko, to je investovanie do cenných papierov s pevným výnosom. V takomto prípade je časový horizont veľmi krátky, niekedy aj menej ako jeden rok. Tieto cenné papiere predstavujú nízke, ale isté výnosy, takže sú vhodné pre tých, ktorí nechcú nič riskovať, uspokoja sa so ziskom a vedia, že majú k dispozícii virtuálny kapitál kedy chcú.
Medzi dvoma extrémami existujú zmiešané investície z časti do kapitálových akcií a z časti do pevných výnosov v rôznom pomere, podľa ochoty riskovať. Tento spôsob je veľmi výhodný, lebo ak sa po určitú dobu nedarí jednej časti investícií, druhá časť je chránená a investor môže byť pokojný. Mojou prácou je starať sa o investora a vybrať mu investície na mieru. Keďže ide o klientove peniaze, ktoré podliehajú riziku operácie, je potrebná mimoriadna schopnosť, obrovské svedomie a zmysel pre zodpovednosť, aby človek mohol poradiť ten správny druh investícií. Chyby nie sú prípustné. Alebo skôr, druhýkrát sa nezmýliš, pretože po prvej chybe je jasné, že musíš zmeniť zamestnanie.“
Znova sa napila toniku a pozrela naňho: „Nudím vás, však?“
McKintock ju už niekoľko minút s úžasom počúval. Jej teplý hlas, ktorý panovačne vykladal suchopárne koncepcie finančníctva a zelené oči, ktoré medzitým pozerali do diaľky, ho úplne opantali.
„Nie,